Stretnutie s priateľmi, posedenie pri dobrom píve či víne, rozhovory s belasými legendami, vianočné dobroty, dobrá nálada, zábava až do rána… Na túto „návnadu“ sme lákali Slovanistov pred rokom, kedy sme tak trošku nesmelo toto mecheche organizovali po prvýkrát. Podľa vyjadrení účastníkov sa predvianočná akcia viac ako podarila.
Takže si to všetko zopakujeme, i keď oproti vlaňajšku s niektorými novými pravidlami. Rušíme vstupné, rušíme konzumné a naopak zavádzame zľavnené ceny na celý sortiment pri bare a to pre včas prihlásených členov fanklubu.
To čo naopak vôbec nerušíme, ba rozširujeme, sú stretnutia s belasými legendami. Podarilo sa nám na jeden večer zabezpečiť troch majstrov Európy, jedného víťaza PVP, viacnásobných majstrov Česko-Slovenska, víťazov domácich pohárov a spoľahlivých reprezentantov. Pozvanie k spoločnému stolu prijali Šaňo VENCEL, Janko ŠVEHLÍK a Janko Pivarník. My, obyčajní smrteľníci, budeme mať možnosť priamo sa porozprávať s týmito pánmi futbalistami, pýtať sa ich na to, čo nás zaujíma a, samozrejme, porobiť si nejaké tie spoločné fotečky.
Druhý ročník VIANOČNÉHO MECHECHE, je pripravené na piatok 13. decembra o 18. h. Neváhaj a zabezpeč si účasť na poslednej akcii v tomto roku a ešte k tomu aj za lepšie ceny!
PRIHLÁŠKA Ako informujeme vyššie, budú mať prihlásení členovia fanklubu zľavy na celý barový sortiment.
Ako člen fanklubu Slovanista som mal tú česť privítať belasú legendu na schwechatskom letisku. Fabio doletel spolu s manželkou krátko po 14. hodine. Po ceste do Bratislavy veľmi rád poskytol svoj prvý rozhovor.
Fabio vitaj v Bratislave! Koľkýkrát sa k nám vraciaš po skončení svojej futbalovej kariéry?
Zo Slovenska som odišiel v roku 1996, teda pred takmer 23-mi rokmi. Teraz sa vraciam tretíkrát. Som veľmi šťastný a spokojný, pretože to bude po prvýkrát kedy budem spolu s fanúšikmi na Tehelnom poli. Moje dve predchádzajúce návštevy Bratislavy boli spojené so zápasom na Pasienkoch. Nebol som teda ani raz DOMA… Teraz budem na zápase na Tehelnom poli, teraz budem konečne doma.
Ak by si po tých dlhých rokoch mal povedať Tvoj najväčší zážitok, najpamätnejší pocit so Slovanom, ktorý by to bol?
Určite a jednoznačne je to môj posledný zápas v drese Slovana. Hrali sme proti Trnave a na Tehelnom poli bolo desaťtisíc ľudí. Bol to môj rozlúčkový zápas a ľudia kričali a skandovali moje meno. Bolo to niečo skutočne nezabudnuteľné. Budem si to pamätať do konca života. (Rýchly pohľad prezradil viac ako len záblesky vo Fabiových očiach.) Nikdy a nikde som takéto emócie nezažil. Bol to nový a neopakovateľný pocit v mojom živote. Desaťtisíc fanúšikov skandovalo moje meno 45 minút. Tréner Gallis ma poslal na ihrisko na druhý polčas a v tomto derby sme vyhrali 5 : 2. Bolo to naozaj neuveriteľné.
Pre niekoho kto prichádza z futbalovej krajiny akou je Argentína, musí slovenský futbalový štandart znamenať obrovský rozdiel…
Keď som sme prišiel bolo to pre mňa veľmi tvrdé. Všetko bolo zložité, nevedel som jediné slovo po slovensky. Naozaj to bolo ťažké. Postupne som sa rozpozeral, futbalovo som sa chytal oveľa rýchlejšie. Určite aj vďaka tomu, že som pôsobil v super mužstve, ktoré Slovan vtedy mal. Skutočne to boli páni hráči.
Ak by si mal poskladať najlepšiu jedenástku z hráčov, s ktorými si hral, koho by si „nominoval“?
So Slovanom som oslavoval tri majstrovské tituly, hral som s vynikajúcimi hráčmi, to budem stále opakovať. A viedol nás vynikajúci tréner, Dušan Gallis. Ten mi veľmi pomohol. Pokiaľ ide o spoluhráčov, určite by som v mužstve chcel takých skvelých hráčov, akými boli Vencel alebo Molnár, Stúpala, Zeman, Tittel, Kinder, Tomaschek, Demo, Faktor, Timko, Gostič, Meixner. Je to veľmi ťažké vybrať len jedenástku hráčov. V časoch „môjho“ Slovana bolo 15, 16 hráčov, ktorí mohli bez problému hrať. Naozaj to bolo super mužstvo.
Použijem teraz tvoj výraz, ktorý sa mi páči. Éru tvojho Slovana mnohí fanúšikovia považujú za jednu z najvýznamnejších v histórii klubu. Hrali sa aj veľké európske zápasy…
No áno. Hrali sme napríklad proti Borussii Dortmund. Na preplnenom Tehelnom poli sme vyhrali 2:1. Dodnes ma mrzí odveta v Nemecku. Päťnásť minút sme hrali veľmi dobre, no dostali sme nešťastný gól a po červenej karte Soboňu sme napokon prehrali 0:3. Avšak pre Borussiu to bol ťažký zápas, nemali to s nami jednoduché. Doma sme dokázali Nemcov poraziť. My, majster Slovenska, sme zdolali Borussiu, ktorá mala v tom roku skutočne silný káder a nie náhodou sa stala dvakrát po sebe majstrom Nemecka.
Dnes si je ťažko čo i len predstaviť, že by sme tu mali poraziť nemecký tím vážne ašpirujúci na majstrovský titul…
Áno, áno. Presne tak.
Po tvojom návrate do Argentíny sa určite mnoho priateľov pýtalo na Slovensko. Čo si im o Slovensku hovoril ako prvé?
Slovensko – to je môj domov. Slovensko, Bratislava, Slovan, to bolo to najlepšie, čo ma v živote mohlo stretnúť. V Slovane som prežil najlepšiu, najúspešnejšiu a najklrajšiu časť mojej športovej kariéry. Už keď som tu hrával a aj teraz, zakaždým, keď sa sem vrátim, hlboko vo svojom vnútri cítim stále to isté. Tu mám veľa kamarátov, priateľov na úrovni rodiny. Keď sem prídem, vždy sa cítim, ako keby som sa vracal domov. Moja manželka Vivien jednoznačne vyhlasuje, že chce bývať na Slovensku. A ja viem, že to myslí vážne! Tu sa naozaj cítime ako doma. Naše deti boli prekvapené, ako to tu vyzerá a najmä, akí sú tu srdeční ľudia. A ešte viac boli prekvapené, keď sa počas minulej návštevy Bratislavy samé presviedčali, že ľudia na mňa nezabudli.
Som rád, že potvrdzuješ čo tvrdím v zahraničí o Slovensku. Som presvedčený, a vidím, že aj ty, že na slovenskú srdečnosť sa dá spoľahnúť. My tu takmer ničoho nemáme veľa, no sme aj preto oveľa srdečnejší.
Myslím si, že práve tak by to malo byť. Ja som dával niečo a dostal oveľa viac späť. Je veľmi dôležité, aby sa každý, kto sem príde hrať, čo najrýchlejšie naučil po slovensky. Je to oveľa viac ako praktická vec. Nejde len o schopnosť komunikácie. Je to vyjadrenie rešpektu! Potom sa mu dá oveľa viac veriť, že zápas odohrá srdcom. A nie je tu miesto na žiadne špekulácie. Áno, peniaze dostane každý ale toto samotné nepomôže. To nestačí! Ja som dostal veľmi veľa od Slovákov… Oni majú velikánske srdce. Ale ty musíš toto srdce otvoriť.
Na záver, čo by si chcel odkázať Slovanistom?
Ja im musím a chcem veľmi pekne poďakovať. Odohral som v belasom drese 92 zápasov, dal som 22 gólov a takmer každý zápas som počul skandovať moje meno. Na to sa nedá nikdy zabudnúť. A ani neviem nájsť slová, ktorými by som moje pocity mohol presne vyjadriť. Ďakujem pekne, chlapci, za to všetko, čo ste pre mňa spravili!
Ďakujem pekne za rozhovor a prajem pekné belasé dni v Bratislave.
