Report z výjazdu do Nitry (zápas so Sereďou, 16. marca 2019)
Cez týždeň sa nám darí vypredať autobus, objednáme väčší a napokon sa tesne pred odchodom dozvedáme o jeho „výbuchu“… Narýchlo zháňame náhradu, no je sobota pred obedom a zohnať čokoľvek čo bude schopné odviezť 50 Slovanistov do Nitry sa blíži k úrovni zázraku.
Zázrak sa nakoniec skutočne udeje a hoci o pol hodinu neskôr, no predsa vyrážame z Pasienkov. Za nečakané komplikácie sa všetkým fanklubákom a ďalším zúčastneným ospravedlňujeme.
Cesta do Nitry prebieha v luxusnom a vypredanom autobuse v pozitívnej nálade, ktorú nepokazí ani o desať minút neskorší príchod na štadión. Za omeškanie aj touto cestou ďakujeme pánovi vodičovi, ktorý nezmyselne krúžil okolo štadióna…
Gól mladého Strelca síce nestíhame, no aj tak nás veľmi teší a spôsobuje zvýšenie nášho už i tak vysokého stupňa nefalšovaného entuziazmu. V kotli to žije, panuje neskrývaná radosť a výborná nálada až do konca. Výhra 4:1 napokon hovorí za všetko. Po zápase dávame s hráčmi nedávno zavedenú ďakovačku („My sme Slovan Bratislava, hej – hej“), ktorá má veľký úspech.
Po príchode na parkovisko vzniká nepochopiteľná situácia, za ktorú nenesieme vinu, no i tak sa chceme všetkým ospravedlniť a poďakovať sa za vyzbierané peniaze vďaka ktorým sme sa mohli vydať na cestu do Bratislavy…
Cesta je po skvelom výsledku radostná a našťastie už bez komplikácií.
Slovan je jeden z troch tímov v Európe, ktorý v ligovej súťaži ešte neokúsil prehru…
Vidíme sa na Tehelnom poli 31. marca. SLOVAN V SRDCI!
Prehodnotili sme čas odchodu do Nitry a v záujme toho, aby sme stihli začiatok zápasu, meníme odchod z Pasienkov na 13:30 h. Upozornite aj známych, ďakujeme.
Začína najzaujímavejšia časť ligy a fanklub Slovanista i tentokrát organizuje výjazd osvedčeným Danobusom. Neváhaj, zabezpeč si svoje miesto včas a poď sa s nami pobaviť! Slovan si Tvoju podporu zaslúži!
V sobotu zavítame opäť do Nitry, zápas začína o 15:30 h.
Odchod z tradičného miesta, teda spred reštiky pod VIP-kou, je naplánovaný na 14. h., stretávka ako vždy hodinu pred odchodom. V reštike je k dispozícii výjazďákom občerstvenie vrátane jedla.
Popracovali sme na prihlasovacom formulári a tak už nemusíte posielať žiadne maily, stačí vyplniť jednoduchý formulár, potvrdenie Vám príde do mailu. Môžete si vybrať aj zaslanie kópie svojej prihlášky.
Môžete prihlásiť aj viac osôb, len rátajte s tým, že v tom prípade garantujete účasť všetkých Vami prihlásených. Poplatok za dopravu budete v prípade hromadnej prihlášky hradiť naraz za všetkých.
(Prihlasovací formulár bol z tohto miesta odstránený)
Začíname písať ďalšiu kapitolu nášho fanklubu. Máme prvý fanklubácky výrobok – peknú magnetku v podobe loga Slovanistu.
Rozmer: 8,5 x 3,5 cm.
Magnetky objednávajte prostredníctvom formulára. Cena 4 EUR za kus. K dispozícii budú prvé kusy už na výjazde do Senice. Ako odmena výjazďákom bude cena len 3 EUR.
Slovanisti, máme pred sebou posledný výjazd základnej časti. Tabuľkovo o nič nejde, vojvodíme na čele s presvedčivým náskokom a bez jedinej prehry. Udržať nulu v stĺpci prehier by v každom prípade znamenalo minimálne tisícnásobne presvedčivejší titul ako dosiahol súčasný jedenástkovo-červenokartový úradujúci majster a tak by stálo za to byť v Senici a podieľať sa na ďalšom úspechu našich farieb.
Tak ako na poslednom výjazde aj tentokrát sme sa dohodli s chalaňmi z Ultras Slovan, že podnikneme spoločnú cestu až do Senice. Zajtra teda všetky autobusy, autá, motorky, bicykle, kočíky a iné vehikle odchádzajú spoločne o 11:30 z Pasienkov.
Pretože máme pred sebou odlúčenie od maminej či ženinej kuchyne prakticky na celý deň a záleží nám na lepšej strave ako sú predražené a premajonézované pumpové bagety, zabezpečili sme dobrý domáci guláš. Podávať sa bude v reštike pod VIP-kou a ešte stále si ho môžete objednať na našom maily slovanista@slovanista.sk . Cena porcie je 3 EUR.
Presvedčivo úradujúci majster z Trnavy hrá v neďalekej Myjave. V tabuľke sa nachádza mimo prvej šestky, takže o svoju účasť medzi elitou sa popasuje so Sereďou ( 🙂 ). V prvej šestke na rozdiel od Trnavy majú zabezpečenú účasť Michalovce, ligový to skvost z východu… Keďže Trnava hrá v rovnakom čase kúsok od nás a navyše prekvapujúco nikomu nezakázali výjazd a ani nezrušili zápas (pozdravujeme!) upozorňujeme menšie samostatné skupinky na možné strety s férovou, sotva desaťnásobnou presilou…
Belasý deň “D”, na ktorý čakali všetci Slovanisti dlhých, bezmála desať rokov, nadišiel v nedeľu 3. marca 2019. Už sa nám o návrate domov, na naše Tehelné pole aj snívalo… V nedeľu sme sa vrátili na miesta, kde sa písala hrdá belasá história a na miesta, kde belasý dres obliekali legendy.
Na dva týždne vopred vypredaný zápas pricestoval do Bratislavy odveký rival z Trnavy a víťazstvo belasých napokon sledovalo z tribún nového “Tehelka” neuveriteľných 22 500 divákov.
Zápasu predchádzal pestrý program, pri ktorom si na svoje mohli prísť všetci – mladší aj straší fanúšikovia. Nás rozhodne zaujalo vystúpenie skupiny Tublatanka s typicky bratislavskou piesňou Dnes.
Ťažko, naozaj ťažko, sa darilo potlačiť slzy pri príhovore, v ktorom si deduško Tehelné pole spomínal na dni svojej najväčšej slávy i na smutné dni, kedy mu takmer dotĺklo belasé srdiečko. Jeho “Oni na mňa nezabudli!” vyvolalo mimoriadne silné emócie… Nejednému Slovanistovi pred očami prebehol dlhý film časového obdobia bez štadióna od novembra 2009 do nedeľného večera. Tento zážitok celkom určite zostane navždy hlboko ukrytý v našich srdciach.
Výkopu predchádzalo slávnostné otvorenie štadióna, nástup a ocenenie osemdesiatich (!!) legiend Slovana. Nasledovala laserová šou a odovzdávanie kľúča od štadióna, ktorý symbolicky putoval od nezabudnuteľného Šaňa Vencela k najmladšiemu, len päťročnému prípravkárovi z kategórie U6.
Samotný zápas o šiestej konečne začal a od úvodných sekúnd bolo cítiť, že Slovanisti na tribúnach sa naozaj zmobilizovali v dostatočnej sile. Slušne šlapajúci kotol sprevádzalo celoštadiónové choreo s dvadsiatimi tisíckami vlajok v klubových farbách. Fanklub Slovanista sa odprezentoval vlastnou sektorovou vlajkou širokou 40 metrov s dôležitým odkazom „NAŠA BRATISLAVA – NAŠE TEHELNÉ POLE“. V 30. minúte sa po celej výške tribúny “C” roztiahol takmer tridsaťmetrový dres z produkcie Ultras Slovan a v 70. minúte si na svoje prišli milovníci živého ohňa, keď už tretiu, a opäť 40 metrovú, sektorovku v jednom zápase doplnil nápis “Vitajte v pekle” v spodnej časti kotla sprevádzaný dobrou stovkou bengálov. Aj tento efektný kúsok bol z produkcie Ultras Slovan.
Po futbalovej stránke sme videli opatrný prvý polčas, aktívnu druhú polovicu hry zo strany našich a dva góly Andraža Šporara, ktorý sa zapísal do histórie klubu ako prvý strelec na novom Tehelnom poli. Ofsajdový gól Trnavy a niekoľko zaujímavých šancí zo strany Slovana dotvorili kulisu priemerného, no bezpochyby nezabudnuteľného otváracieho zápasu. Belasí v ňom jasne dominovali a zaslúžene zvíťazili 2:0.
Po zápase prepukli na celom štadióne oslavy víťazstva, ďakovačka s hráčmi a zaslúžený potlesk.
Ten patrí každému jednému z nás, pretože sme dokázali vytvoriť niečo nezabudnuteľné a to aj v relatívne malých počtoch ľudí ochotných pomôcť. Nechceme v tomto pozitívne sa nesúcom reporte spomínať negatíva, preto si o nepochopiteľnom chovaní niektorých ľudí v kotli povieme inokedy.
Netreba zabúdať, že sme sa nedobrovoľne stali na viac ako deväť rokov bezdomovcami bez vlastného štadióna a to je obdobie, ktoré sa nedá prežiť bez újmy a v plnej sile. O to príjemnejšie muselo byť prekvapenie v podobe ultras produkcie zoskupenia Ultras Slovan a fanklubu Slovanista. Dovolíme si tvrdiť, že takúto vysokú úroveň nemohol očakávať nikto…
Zaradiť všetko do starých zabehaných koľají určite zobrie nejaký čas a o to viac teší, že sme dokázali, že SPOLU SME SLOVAN!
Už v sobotu sa vidíme v Senici priatelia! Všeobecne sa očakáva tvrdý prepadák z našej strany, tak sa pričiňme všetci, aby tieto kuvičie hlasy nenašli opodstatnenie.
Slovanisti, všetkým, ktorí sa pričinili o zdarný priebeh včerajšieho otvorenia štadióna patrí velikánske poďakovanie. Obrovské množstvo fotiek a videí uverejnených na internete sú jednoznačným svedectvom, že to malo vysokú úroveň.
Tak sme si užili svojich päť minút slávy a teraz treba pokračovať a nezaspať na vavrínoch.
Už v sobotu 9. marca vyrážame na ďalší výjazd, tentokrát do Senice. Odchod z Pasienkov už o 11:30 h., takže sme pripravili aj možnosť objednať si guláš na obed. Ten je za 3 EUR a bude sa podávať už od 10:30 h. Stretávka na obvyklom mieste, t.j. reštaurácia pod VIP-kou na Pasienkoch.
Prihlášky posielajte ako vždy na mail slovanista@slovanista.sk. Ako predmet správy napíšte „Senica„ Nezabudnite napísať svoje meno a tel. číslo. Ak prihlasujete ďalšiu osobu, stačí napísať jej meno. Guláš objednávajte pripísaním slova „guláš“ a pridajte počet porcií.
Členom fanklubu sa môžete stať priamo na mieste. Stačí si pripraviť 10 EUR na členské a môžete spolu s ostatnými fanklubákmi využívať všetky zľavy a ostatné bonusy vyplývajúce z členstva.
Slovanisti, ešte pred vypuknutím osláv našich farieb, nášho klubu, nášho mesta, prinášame zopár nevyhnutných pokynov.
Konečne nastal náš deň! Po viac ako deviatich rokoch sa belasý život vracia na Tehelné pole a to je vážny dôvod na oslavy. Užime si to, veď štadión milovaného klubu sa otvára len raz sa veľmi dlhé obdobie. Aby sme mali zážitok čo najlepší, je nevyhnutné rešpektovať pravidlá. Chceme Vás preto požiadať, aby ste sa vyvarovali všetkých aktivít, ktoré by mohli zmariť úsilie množstva dobrovoľníkov, ktorí sa podieľali na príprave našej časti programu.
Preto: – Rešpektujte pokyny lídra kotla – Rešpektujte pokyny organizátorov nášho programu a umožnite pohyb po sektore našim ľuďom označeným oranžovou páskou s nápisom „ŠK SLOVAN BRATISLAVA“ na rukáve – Nešliapte a ani inak nepoškodzujte choreá zmotané na najvyšších miestach tribúny – Nepoužívajte žiadne petardy a ani pyrotechnické výrobky, o túto časť programu sa dobre postarajú určení ľudia.
S choreom budú pracovať presne tí istí ľudia ako včera. Stretávame sa o 15. h. na Námestí C (tak sme pomenovali námestíčko pred našim sektorom :)). Prídite včas!
Ako člen fanklubu Slovanista som mal tú česť privítať belasú legendu na schwechatskom letisku. Fabio doletel spolu s manželkou krátko po 14. hodine. Po ceste do Bratislavy veľmi rád poskytol svoj prvý rozhovor.
Fabio vitaj v Bratislave! Koľkýkrát sa k nám vraciaš po skončení svojej futbalovej kariéry?
Zo Slovenska som odišiel v roku 1996, teda pred takmer 23-mi rokmi. Teraz sa vraciam tretíkrát. Som veľmi šťastný a spokojný, pretože to bude po prvýkrát kedy budem spolu s fanúšikmi na Tehelnom poli. Moje dve predchádzajúce návštevy Bratislavy boli spojené so zápasom na Pasienkoch. Nebol som teda ani raz DOMA… Teraz budem na zápase na Tehelnom poli, teraz budem konečne doma.
Ak by si po tých dlhých rokoch mal povedať Tvoj najväčší zážitok, najpamätnejší pocit so Slovanom, ktorý by to bol?
Určite a jednoznačne je to môj posledný zápas v drese Slovana. Hrali sme proti Trnave a na Tehelnom poli bolo desaťtisíc ľudí. Bol to môj rozlúčkový zápas a ľudia kričali a skandovali moje meno. Bolo to niečo skutočne nezabudnuteľné. Budem si to pamätať do konca života. (Rýchly pohľad prezradil viac ako len záblesky vo Fabiových očiach.) Nikdy a nikde som takéto emócie nezažil. Bol to nový a neopakovateľný pocit v mojom živote. Desaťtisíc fanúšikov skandovalo moje meno 45 minút. Tréner Gallis ma poslal na ihrisko na druhý polčas a v tomto derby sme vyhrali 5 : 2. Bolo to naozaj neuveriteľné.
Pre niekoho kto prichádza z futbalovej krajiny akou je Argentína, musí slovenský futbalový štandart znamenať obrovský rozdiel…
Keď som sme prišiel bolo to pre mňa veľmi tvrdé. Všetko bolo zložité, nevedel som jediné slovo po slovensky. Naozaj to bolo ťažké. Postupne som sa rozpozeral, futbalovo som sa chytal oveľa rýchlejšie. Určite aj vďaka tomu, že som pôsobil v super mužstve, ktoré Slovan vtedy mal. Skutočne to boli páni hráči.
Ak by si mal poskladať najlepšiu jedenástku z hráčov, s ktorými si hral, koho by si „nominoval“?
So Slovanom som oslavoval tri majstrovské tituly, hral som s vynikajúcimi hráčmi, to budem stále opakovať. A viedol nás vynikajúci tréner, Dušan Gallis. Ten mi veľmi pomohol. Pokiaľ ide o spoluhráčov, určite by som v mužstve chcel takých skvelých hráčov, akými boli Vencel alebo Molnár, Stúpala, Zeman, Tittel, Kinder, Tomaschek, Demo, Faktor, Timko, Gostič, Meixner. Je to veľmi ťažké vybrať len jedenástku hráčov. V časoch „môjho“ Slovana bolo 15, 16 hráčov, ktorí mohli bez problému hrať. Naozaj to bolo super mužstvo.
Použijem teraz tvoj výraz, ktorý sa mi páči. Éru tvojho Slovana mnohí fanúšikovia považujú za jednu z najvýznamnejších v histórii klubu. Hrali sa aj veľké európske zápasy…
No áno. Hrali sme napríklad proti Borussii Dortmund. Na preplnenom Tehelnom poli sme vyhrali 2:1. Dodnes ma mrzí odveta v Nemecku. Päťnásť minút sme hrali veľmi dobre, no dostali sme nešťastný gól a po červenej karte Soboňu sme napokon prehrali 0:3. Avšak pre Borussiu to bol ťažký zápas, nemali to s nami jednoduché. Doma sme dokázali Nemcov poraziť. My, majster Slovenska, sme zdolali Borussiu, ktorá mala v tom roku skutočne silný káder a nie náhodou sa stala dvakrát po sebe majstrom Nemecka.
Dnes si je ťažko čo i len predstaviť, že by sme tu mali poraziť nemecký tím vážne ašpirujúci na majstrovský titul…
Áno, áno. Presne tak.
Po tvojom návrate do Argentíny sa určite mnoho priateľov pýtalo na Slovensko. Čo si im o Slovensku hovoril ako prvé?
Slovensko – to je môj domov. Slovensko, Bratislava, Slovan, to bolo to najlepšie, čo ma v živote mohlo stretnúť. V Slovane som prežil najlepšiu, najúspešnejšiu a najklrajšiu časť mojej športovej kariéry. Už keď som tu hrával a aj teraz, zakaždým, keď sa sem vrátim, hlboko vo svojom vnútri cítim stále to isté. Tu mám veľa kamarátov, priateľov na úrovni rodiny. Keď sem prídem, vždy sa cítim, ako keby som sa vracal domov. Moja manželka Vivien jednoznačne vyhlasuje, že chce bývať na Slovensku. A ja viem, že to myslí vážne! Tu sa naozaj cítime ako doma. Naše deti boli prekvapené, ako to tu vyzerá a najmä, akí sú tu srdeční ľudia. A ešte viac boli prekvapené, keď sa počas minulej návštevy Bratislavy samé presviedčali, že ľudia na mňa nezabudli.
Som rád, že potvrdzuješ čo tvrdím v zahraničí o Slovensku. Som presvedčený, a vidím, že aj ty, že na slovenskú srdečnosť sa dá spoľahnúť. My tu takmer ničoho nemáme veľa, no sme aj preto oveľa srdečnejší.
Myslím si, že práve tak by to malo byť. Ja som dával niečo a dostal oveľa viac späť. Je veľmi dôležité, aby sa každý, kto sem príde hrať, čo najrýchlejšie naučil po slovensky. Je to oveľa viac ako praktická vec. Nejde len o schopnosť komunikácie. Je to vyjadrenie rešpektu! Potom sa mu dá oveľa viac veriť, že zápas odohrá srdcom. A nie je tu miesto na žiadne špekulácie. Áno, peniaze dostane každý ale toto samotné nepomôže. To nestačí! Ja som dostal veľmi veľa od Slovákov… Oni majú velikánske srdce. Ale ty musíš toto srdce otvoriť.
Na záver, čo by si chcel odkázať Slovanistom?
Ja im musím a chcem veľmi pekne poďakovať. Odohral som v belasom drese 92 zápasov, dal som 22 gólov a takmer každý zápas som počul skandovať moje meno. Na to sa nedá nikdy zabudnúť. A ani neviem nájsť slová, ktorými by som moje pocity mohol presne vyjadriť. Ďakujem pekne, chlapci, za to všetko, čo ste pre mňa spravili!
Ďakujem pekne za rozhovor a prajem pekné belasé dni v Bratislave.
